YouTube - vysielajte sami
V nemocnici, kde bol na vyšetreniach Sakakibara a kde pracovala Sanae, nemal výťah 4. poschodie.
Teraz v japonskej kultúre poznám čísla 4 ( ši) a 7 ( shichi) majú v sebe „ši“, čo je „smrť“ ( ši) a Japonci sú veľmi poverčiví, preto majú pre 4 a 7 alternatívne mená (yon a nana).
Tak by ma zaujímalo, či je to len in Ďalší, kde je témou smrť, že 4. poschodie (a možno 7. poschodie, nikdy som si to skutočne nevšimol) chýba, alebo je v Japonsku kultúrnou záležitosťou označiť 4. poschodie ako 5. poschodie?
To platí pre mnoho východoázijských kultúr, pretože, ako ste zdôraznili, 4 zvuky znejú ako „smrť“. Môžete si o tom prečítať tu. Je to rovnaké ako myšlienka, že veľa západných hotelov preskočí 13. poschodie a namiesto toho ho označia ako 14. poschodie, pretože 13 je poverčivé číslo.
Japonské hotely niekedy preskočia aj 13. poschodie.
Odpoveď @ kuwaly je v podstate správna.
Len by som dodal, že som nikdy nepočul o tom, že by bolo 7. poschodie vylúčené z budovy. Hlavné numerické povery v japončine (a pravdepodobne v čínštine atď.) Obklopujú čísla 4 ( .) yon alebo ši) a 9 ( ku alebo kyuu), pretože znejú ako „smrť“ ( , ši) a „utrpenie“ ( ku). Pokiaľ viem, podľa čísla 7 neexistujú podobné povery ako okolo 7 (napriek tomu, ako správne zdôrazňujete, 7 sa dá čítať shichi).
Tiež len na objasnenie - prítomnosť „alternatívnych“ čítaní ako yon a nana (pre 4 a 7) nie je čisto kvôli poverám. Je to skôr preto, že existujú dve paralelné schémy počítania v japončine, z ktorých jedna používa pôvodné japonské slová (ahoj, futa, mi, jaj, itsu, ...) a jedna z nich využíva čínsky dovoz (itsu / ichi, ni / ji, san, ši, choď, ...). Toto je neurčito podobné tomu, ako má angličtina natívne slová (jedna, dva, tri, štyri, päť ...) a import z gréčtiny / latinky (mono / uni, di / bi, tri, tetra / quad, pent / quint, .. .). Ak sa chcete dozvedieť viac, zvážte položenie otázky Japončina.SE
