Anonim

Ruské ženy: Ukrajinská modelka vyzerá ako skutočná plastová bábika

Zdá sa, že veľa anime a manga vysielaných alebo tlačených v japončine, skôr ako sú skopírované alebo lokalizované, obsahujú anglický text alebo texty.

Tu som označil niekoľko príkladov.

Prvý je z Digimon Tamers, pričom v inak japonskej postupnosti titulov je niekoľko anglických riadkov:

A ďalší príklad z Neon Genesis Evangelion, kde je text na monitoroch vytlačený v angličtine:

Existuje nespočet ďalších príkladov (jeden, ktorý som nemohol nájsť, bola iná scéna z Krotitelia v ktorej je na plechovke piva nápis „PIVO“); moja otázka teda znie:

Prečo sa tieto anglické slová dostávajú do inak úplne japonskej produkcie?

3
  • Aby sme trochu rozšírili všetky skvelé odpovede: Je to trochu falošné vnímanie. Som si istý, že sú Japonci zvedaví, prečo si Američania dávajú tetovať nápisy „Polievka“ a „Škaredo“. Alebo Francúzi, ktorí sa čudujú americkému miestu rýchleho občerstvenia „Au Bon Pain“. Znie to lepšie ako „Dobrý chlieb“.
  • @ DampeS8N Ibaže to nie je len také: V Severnej Amerike neexistujú kreslené piesne, ktoré majú náhodne riadky vo francúzštine alebo španielčine, ani počítače sa nezobrazujú v nórčine, keď sú postavy stále vo svojej domovine. Môže byť trochu nesprávne vnímanie, ale Japonci sa oveľa viac ponoria do angličtiny ako do iných jazykov.
  • Počítačové displeje a veci by mal príležitostne uvádzať angličtinu v iných krajinách z rovnakých dôvodov, pre ktoré by americký film mal uvádzať francúzštinu na uliciach Paríža. Pretože angličtina je na týchto zariadeniach bežné. Rovnako aj Japonci robia to, čo robíme s čínskymi a japonskými, väčšinou z rovnakých dôvodov. Je to iné a super.

Existujú dva rôzne spôsoby, ako možno anglické slová použiť v japončine.

Prvá je prostredníctvom výpožičných slov. Japonský jazyk bol viac-menej štandardizovaný počas reštaurovania Meiji, koncom 19. storočia. Pred tým bolo Japonsko veľmi dlho veľmi izolovanou kultúrou, takže veľa konceptov v jazyku jednoducho neexistovalo. Vo výsledku sa rozhodlo, že namiesto vytvárania nových slov pre všetky tieto pojmy si budú tieto slová iba požičiavať z iných jazykov. Väčšina slov pochádzala z angličtiny, existujú však aj z iných západných jazykov.

V takom prípade sú slová napísané katakanou ( ). Existuje veľké množstvo výpožičných slov, ale je pomerne štandardizované, čo je výpožičné slovo a čo nie. Niektoré slová sa tiež vyslovujú odlišne v japončine ako v angličtine (napr. Energia sa stáva ). (enerugi) s tvrdým zvukom g). V prípade, že je nejednoznačné, ako sa anglické slová vyslovujú v japončine, sú tiež zvyčajne štandardizované.

To však v skutočnosti neznamená použitie angličtiny. Výpožičné slová sú vypožičané z angličtiny, ale význam aj výslovnosť sa môžu od anglických slov radikálne líšiť. Lepšie sa označujú ako japonské slová, ktoré vychádzajú z anglických slov.Príklady, ktoré ste uviedli, skutočne nepatria do vyššie uvedenej kategórie, ale existuje veľa podobných príkladov, takže stojí za zmienku.

Ďalším spôsobom, ako môžu používať angličtinu, sú iba písanie a hovorenie v angličtine. Zdá sa, že príklady, ktoré ste uviedli, patria do tejto kategórie. To je robené tak, aby to vyzeralo / vyzeralo dobre, pretože väčšina ľudí v Japonsku iba po väčšinu dňa počuje a vidí japončinu, takže to vyniká. Pretože väčšina Japoncov má aspoň zvládnuteľné znalosti anglického slovníka (je to súčasť štandardného učebného plánu), je to spôsob, ako urobiť vyhlásenie, podobne ako by sa v angličtine používali štylizované písma, až na trochu silnejšie.

Teraz, keď sme urobili tento rozdiel, môžeme odpovedať na otázku. Odpoveď na vašu otázku „Prečo sa tieto anglické slová dostanú do inak úplne japonskej produkcie?“ je to, že angličtina je v Japonsku pomerne častá, nielen v anime / mange. Nejde len o fenomén anime / manga, ani nie som presvedčený, že je to obzvlášť bežné v anime a manga. Napríklad na tomto obrázku reklamy v Tokiu pravdepodobne nájdete niekoľko prípadov angličtiny (našiel som 3, pričom na napísanie neanglických slov sa používajú ďalšie 2 prípady rímskej abecedy a tiež dosť výpožičiek katakany):

Stručne povedané, je to preto, že angličtina je v japonskej kultúre bežná. To však nie je sama o sebe veľmi uspokojivá odpoveď. Namiesto odpovede na širokú otázku, prečo moderná japonská kultúra často používa angličtinu (čo si myslím, že by mohla byť v japončine lepšia). S určitými úpravami sa budem venovať konkrétnym prípadom, ktoré ste spomenuli, čiastočne preto, že úplná odpoveď na predchádzajúcu otázku otázka je pravdepodobne nemožná a čiastočne preto, lebo je mimo témy.

Používanie angličtiny je veľmi bežné v hudbe, kde môžu byť celé riadky napísané (často prerušovanou) angličtinou. Nejde iba o japonský fenomén, pretože aj kórejskí a čínski popoví umelci často používajú angličtinu (indickí popoví umelci tiež často, ale angličtina je v Indii pomerne častým jazykom). Pokiaľ viem, nie je to nijako zvlášť bežné v anime skladbách, aj keď samozrejme nemám nijaké štatistiky, ktoré by to potvrdzovali.

V podstate sa to deje tak, že hudba znie dobre, a to z dôvodov, ktoré som uviedol vyššie. Tiež to trochu rozširuje ich publikum, pretože ľudia na celom svete hovoria anglicky. Neviem, či existuje analógia, ktorú by poznali ľudia, ktorí hovoria iba anglicky, ale najbližšie by som mohol prísť s tým, že v hudbe v anglickom jazyku sa občas používa latinčina.

Angličtina v japonskej hudbe v skutočnosti predchádza samotnému J-Popu (čo je žáner, do ktorého spadá väčšina anime hudby). Japonskí rockoví hudobníci v 60. a 70. rokoch sa väčšinou inšpirovali svojimi západnými partnermi, najmä Beatles. Japonskí rockoví speváci istý čas verili, že japonský jazyk je príliš obmedzujúci na to, aby dokázali spievať v rockovom štýle, takže väčšina z nich spievala v angličtine (pozri tu). Prvou skutočne úspešnou kapelou, ktorá spievala v angličtine, bol Happy End, ale aj potom ľudia aspoň občas používali angličtinu. Je možné písať dlhé akademické práce o používaní angličtiny v japonskej hudbe, ale tu sa pre stručnosť zastavím.

Pre Digimon Tamers a skutočne pre mnohé série je názov zobrazený v angličtine. Väčšina sérií má v skutočnosti anglický aj japonský titul, čo nemusí vždy znamenať to isté. V prípade Digimon pochádza slovo „Digimon“ z dvoch anglických slov, „Digital“ a „Monster“. Tamers je tiež anglické slovo. Názov by mohol byť napísaný 「デ ジ モ ン テ イ マ ー ズ」, ale anglický názov je autentickejší. Čo sa týka toho, prečo bol názov na začiatku vybraný v angličtine, je to najlepšie vysvetliť pomocou pravidla cool, pretože angličtina znie inak a zaujímavo. Nie všetky šou to samozrejme robia, a je to väčšinou štylistické rozhodnutie, takže je pravdepodobne nemožné podať lepšie vysvetlenie.

Pokiaľ ide o Evu, väčšina počítačových systémov, dokonca aj v Japonsku, je založená na angličtine. Väčšina programovacích jazykov je tiež založená na angličtine. Vo výsledku sa zdá byť autentickejšie (alebo prinajmenšom vtedy to tak bolo) mať počítače a technologické veci úplne alebo väčšinou v angličtine. Neviem, či sa to mení, teraz, keď existujú programovacie jazyky, operačné systémy atď. V japončine.

Pokiaľ ide o „PIVO“, v Japonsku nie je nezvyčajné inzerovať pivo v angličtine. Tento príklad je pomerne malá spoločnosť, ktorú som zistil po prečítaní knihy Moyashimon, ale určite nie je nezvyčajné, keď je pivo napísané v angličtine. Fakt neviem prečo. Mám podozrenie, že je to tak preto, lebo pivo pochádzalo ako západný nápoj.

Pravdepodobne by som mohol ešte chvíľu pokračovať, ale myslím si, že táto odpoveď je už príliš dlhá a nemá zmysel ďalej uvádzať príklady, takže to tu skončím. Ako som už uviedol vyššie, v japončine by to mohlo urobiť dobrú otázku. SE, ak to správne formulujete. Môže to položiť dobrú otázku aj na navrhovanom webe japonskej kultúry.

6
  • 13 Vynikajúca odpoveď! Rád by som dodal, že od japonských študentov vysokej školy sa vyžaduje, aby počas juniorských a seniorských rokov absolvovali najmenej šesť rokov kurzov angličtiny. Angličtina je tiež súčasťou prijímacích skúšok na vysoké školy (Obtiažnosť týchto testov sa zdá byť v niektorých prípadoch nízka). Tieto dve premenné tiež zvyšujú popularitu medzi Japoncami.
  • 3 Škoda, že ste vo svojej odpovedi nespomenuli „Engrish“. To tiež podporuje vaše tvrdenie, že v Japonsku je to bežné v každodennom živote.
  • 1 Toto je potenciálne najfantastickejšia odpoveď, akú som dostal vôbec vidieť na akýkoľvek StackExchange. Bravo pre vás - trafíte každý bod, trafíte ho dobre a dokonca ste sa venovali aj širším témam. Ďakujem veľmi pekne!
  • 3 @ user314104 Engrish je tiež veľmi častý, najmä v hudbe. A tu prichádza na rad „lámaná angličtina“. Japonci majú všeobecne celkom dobrú znalosť anglického slovníka, ale nie tak dobrú gramatiku (to je iba priemer a samozrejme existuje veľa výnimiek), čo má za následok lámanú angličtinu, ktorá často nazývame Engrish. Samotný termín Engrish je vo východných kultúrach (aj keď nie na západe), niekedy považovaný za trochu urážlivý, takže som sa mu v odpovedi snažil vyhnúť.
  • 2 Len na vedomie: pochádza z nemčiny, nie z angličtiny (ako slovo ) pre vector ), kde má a / g /. Väčšina pôžičiek z angličtiny sa stále podobá štandardnej (južnej) anglickej výslovnosti. Ak by bola energia a vector prevzatá z angličtiny, boli by to a , resp. Všimnite si nedostatok coda / r / v oboch (z nerhotickej angličtiny).

Je potrebné poznamenať, že sa to nestáva len v anime. Ak by ste mali ísť do ázijských krajín, kde používajú čínske znaky (Čína, Japonsko atď.), Uvidíte anglický text o veciach, ako sú potravinové výrobky alebo tričká. Text je niekedy bláznivý a nemá absolútne žiadny zmysel. Robia to kvôli tomu, aby bol produkt príťažlivejší a rozmanitejší. Pre písma Kanji, Katakana a Hiragana nie je písmo tak rozmanité, napr. V angličtine máme písma ako Times New Roman alebo Impact. Na druhej strane, znaky Kanji a podobne môžu byť mätúce, ak sledujú určité písmo. Bolo by jednoduchšie čítať štandardné Kanji na rozdiel od čítania Kanji napríklad v Courier New (ak je to vôbec možné).

Aby teda postavy boli väčšie a mali väčší vplyv na svojich divákov, používajú namiesto svojho jazyka angličtinu. Môžete zväčšiť krivku na „D“ na „Digimonovi“ a stále by ste ju dokázali prečítať ako „D“, alebo ju môžete zmeniť na určitý štýl, aby vyhovoval žánru anime, ale nemôžete zmeniť žiadny časť znaku „ “ bez toho, aby si zachovala svoj význam.

2
  • Zdá sa, že katakany sú pružnejšie ako kanji a hiragana, aj keď menej ako latinské. Pozrite si logá No Game No Life, Kill la Kill a Nisekoi.
  • Samozrejme, veľa z nich budú anglické názvy prepisované do japončiny.

Japonsko bolo a je veľmi ovplyvnené západnou kultúrou a japonskí skladatelia piesní niekedy do svojich piesní pridávajú anglické texty ako akýsi „špeciálny efekt“, aj keď to nemusí byť gramaticky dokonalé.

Pokiaľ ide o japončinu, ktorá sa objavuje v anime, producenti sa možno pokúšajú vyvolať „cudzí“ nádych scény alebo objektov (napríklad „PIVO“). Vedecké prvky anime (najmä počítače a text na monitore) sú najčastejšie zastúpené v angličtine s použitím všetkých druhov podstatných mien a prídavných mien v anglickom jazyku (tiež s množstvom čísel a symbolov), pretože vyvolávajú stereotyp, že veda je táto. “ chladný a zložitý proces, ktorý sa nedá pochopiť “.

V závislosti od kontextu začlenenia angličtiny je dôvod iný.

Skoršie použitie

Od počiatku Meiji až po predvojnové Japonsko bolo vzdelávanie v anglickom jazyku v Japonsku silnejšie ako v súčasnosti (inými slovami, japonské zvládnutie angličtiny v nedávnej histórii prudko pokleslo a japonské ministerstvo školstva, kultúry, športu, vedy a techniky [MEXT] sa stále snaží zvyšovať úroveň prostredníctvom rôznych školení učiteľov a reformy vzdelávania v nádeji, že sa podarí dosiahnuť súčasnú úroveň výučby v anglickom jazyku v Číne, Južnej Kórei a ďalších ázijských krajinách). Čím je manga / anime / pieseň staršia, tým je pravdepodobnejšie, že mangaka / scenárista / textár presne rozumie anglicky. Staršie tituly úryvky z angličtiny, pretože v tom čase malo viac Japoncov pracovné pochopenie základnej angličtiny.

Kultúrne konotácie

V japonskom jazyku a kultúre sú výpožičné slová, garaigo, wasei eigo, a Engrish (každý z týchto výrazov označuje zreteľne odlišné jazykové entity) nesú konotácie „nový“, „chladný“ a „mladý“ / „mladistvý“, takže v japonskej reklame sa pre výrobky, ktoré chce výrobca navrhnúť s inovatívnym alebo chladným faktorom, používajú anglické slová, francúzske slová a katakana. zámerne a opatrne sa vyhýbať produktom spojeným s konceptmi tradície, vinobrania a dlhodobej povesti (neplatí to len pre mladých Japoncov, ale aj pre všeobecné obyvateľstvo; to sa odráža v názvoch a menách postáv z mangy. písané v 70. rokoch). Manga, anime a j-pop všeobecne spadajú skôr do kategórie „nové a vzrušujúce“ ako do kategórie tradičných japonských umení, takže ich korenie anglickými a japonskými variáciami prispieva k asociácii média s „súčasným“ a „horúcim“. Digimon je určite séria, ktorá chcela byť „ďalšou veľkou vecou“ po stopách Pokémon, takže „nové“ konotácie môžu byť iba plusom. Arény manga, anime, hier a j-popu sú veľmi konkurenčné a fanúšikovia môžu byť vrtkaví; byť novým a cool je dôležité pre úspešné uvedenie na trh a pre udržanie si prominentného miesta.

Byť „iným“

Navrátilci (Japonci, ktorí žili / študovali v zahraničí a vrátili sa do Japonska), haafu (ľudia japonského pôvodu, napríklad napoly Japonci, napoly kaukazskí) a zahraniční študenti sú niekedy uvádzaní ako postavy v anime a manga. The tenkousei (študent prevodu) je trvalá téma. Tvorca diela často dospeje k záveru, že postava musí v príbehu hovoriť anglicky, nemecky alebo iným jazykom (aspoň raz), aby dôkazy boli z krajiny. Toto je alternatívny prípad, keď je vložená angličtina alebo engrish: aj keď dáva znaku faktor pohody, poskytuje predovšetkým Faktor „iného“, ktorý kontrastuje postavu s ostatnými. Dôvod, prečo to funguje efektívne, je ten, že na rozdiel od skorších generácií japonského vzdelávania v angličtine je medzi mladými ľuďmi angličtina považovaná za veľmi „inú“, zahraničnú a ťažkú: nie je to niečo, čo „my Japonci“ hovoríme v každodennom živote; uvažuje sa o spolužiakovi, ktorý vie plynulo rozprávať novinka. Pretože režiséri mangaky a anime sa pravdepodobne vzdelávali v Japonsku, napríklad v prevládajúcej miere anime manga seiyuu senmongakkou (anime / manga / hlasové obchodné školy), nie sú najpravdepodobnejšie demografické skupiny, ktoré študovali v zahraničí, pracovali v zahraničí alebo pracovali v medzinárodnej spoločnosti s pobočkami v Japonsku; to neznamená, že žiaden z nich nehovorí plynule alebo takmer plynule anglicky alebo že žiaden z nich nedisponuje interkultúrnymi komunikačnými schopnosťami, ale je pravda, že nie všetci ovládajú angličtinu alebo medzikultúrnu citlivosť. Toto môže byť faktor, prečo Angličania alebo Engrish, ktoré hovoria anime postavami, ktoré žijú v zahraničí, sa často vyslovujú v prehnaných stereotypoch o Japoncoch ako bujaré, hlasné, odchádzajúce atď. A že keď tieto postavy hovoria po japonsky, hovoria nesprávne karikatúra japončiny, ktorá presne neodráža druhy nesprávnych výslovností, ktoré skutoční Japonci s rôznymi materinskými jazykmi robia. Toto sa tiež robí tak, aby sa zobrazila „iná“.

A Lingua Franca

Medzi mladšími Japoncami, napriek tomu, že sami angličtinu nepoužívajú na komunikáciu na počúvanie a hovorenie (najaktuálnejšie a súčasné vzdelávanie v angličtine v Japonsku je čítanie a písanie zamerané na gramatiku), sa považuje za jazyk lingua franca planéty a spája sa s „medzinárodným jazykom“. „a„ globalizácia “. V súčasnom japonskom vzdelávaní sa predmet japonský jazyk nazýva (kokugo, čo znamená „národný jazyk“, a nie význam „japončina“. Keby to napríklad robili USA, namiesto predmetu angličtina by sa to nazývalo predmet národný jazyk). Na rozdiel od toho sa ďalší jazykový predmet v japonských učebných osnovách nazýva (gaikokugo, čo znamená „iný / cudzie jazyky“), ale na väčšine škôl je ponúkaný jediný jazyk gaikokugo trieda je angličtina. To ďalej zakladá Angličtina ako medzinárodný jazyk v povedomí Japoncov. Keď vidia v Japonsku belocha, je väčšia šanca, že sa ich opýtajú: „Hovoríte anglicky?“ v angličtine osobe, než by sa mala spýtať: „Hovoríte anglicky?“ alebo „Je japončina v poriadku?“ v japončine k osobe. Mnoho Japoncov uznáva, že ich schopnosť anglického jazyka je slabá, ale tešia sa, a niektorí už pracujú na kultivácii, budúcnosť, v ktorej si predstavujú viac Japoncov, ktorí by boli schopní komunikovať v angličtine. To je dôvod, prečo sci-fi série ako napr Neon Genesis Evangelion vyberte zahrnúť angličtinu, ktorá sa považuje za cestu budúcnosti: dej sa týka vodcov a armády z celá Zem sa snaží spolupracovať, a tak sa usadila na lingua franca vo vesmíre je realistický. Niektoré anime vyberajú japončinu ako in-universe lingua franca, ale angličtina je bežnou voľbou.

Nastavenia a rekvizity

Moderné Japonsko má značky a názvy obchodov, ktoré sú vždy napísané v angličtine alebo romaji, takže keď sa v anime zobrazia paródie na tieto reštaurácie, samoobsluhy, balíčky s jedlom, plechovky od sódy atď., sú ilustrované na zodpovedajú logu slávnej značky (názov je zvyčajne mierne skreslený, aby sa zabránilo licenčným poplatkom). To je dôvod, prečo môže byť slovo „pivo“ ilustrované v angličtine: nápoj je ako taký napísaný na sklenených výrobkoch na pive a vnútorných dekoráciách v japonských krčmách, takže písmená tvoria pre Japoncov ľahko rozpoznateľný tvar, bez toho aby museli majú pocit, akoby čítali angličtinu a popri tom pokojne pozerali anime.

(Aside)

Zatiaľ čo angličtina a Engrish sa objavujú v mnohých sériách, niekedy iný ako japonský čitateľ / divák predpokladá, že angličtina sa používa v prípade, že to tak v skutočnosti nie je. Niekedy to tak je romaji, niekedy je to nereálny jazyk (napríklad to, ako sa mená v HUNTER x HUNTER píšu latinskými písmenami, ale nedodržiavajú jednotný skutočný jazyk: Gon Freecs, Curarpikt, Leorio, Quwrof Wrlccywrlir, Wbererguin atď.) a niekedy iné jazyky používajúce latinskú abecedu (napríklad Puella Magi Madoka Magica) sú zahrnuté v anime z dôvodov, ktoré môžu alebo nemusia súvisieť s japonským využitím angličtiny.

Ďakujem chlapci za vysvetlenie, naozaj to pomohlo. Ale myslím si, že tam niečo zostalo. Myslím, že ďalším dôvodom, prečo sú kurzy angličtiny na japonských stredných školách, je to, že žijeme v čoraz viac anglicky hovoriacom svete. Dobré percento japonských obchodov je s Amerikou. Školy vyučujú angličtinu jednoduchšie, pretože to jedného dňa môže byť potrebné. Nemôžete mať obchodnú transakciu, ak nerozumiete tomu, čo hovorí ten druhý. Je pravda, že Amerika a ďalšie anglicky hovoriace krajiny majú na Japonsko veľký vplyv, čoho dôkazom je aj samotná krajina prostredníctvom reklám, školy, jazyka, umeleckých technológií a celkového každodenného života. V Tokiu som už bol a mal som to šťastie, že som zastihol obchodníka, ktorý hovorí po telefóne v angličtine, a zastavil som sa na ulici, aby som sa porozhliadol okolo seba a čudoval sa jednoduchej skutočnosti, že niektorým veciam vlastne rozumiem. Videl som.

1
  • Myslím si, že výučba angličtiny je len malou časťou dôvodu. A tiež veľa záleží na ľuďoch, či zistia, že je v poriadku ich používať v speve alebo reklame v každodennom živote. Takže dôvod, prečo je Japonsko (v skutočnosti nie každý, ale je tu dostatok ľudí), tak akceptujúce používanie anglických fráz, treba hľadať v ich kultúre a histórii.