Anonim

Neutrog TV | Ako vyklíčim staré semená?

Takže som zvyknutý na to, že symbolické veci, ako sú obrovské kvapky potu, obrovské aneurystické žily atď., Sú viac-menej abstraktné preháňania intenzívnych emócií než doslova kvapky potu alebo žíl. Teraz však kreslím postavu s veľkou kvapkou potu, ktorá sa na seba pozerá do zrkadla, a nie som si istá, čo mám robiť. Ak je kvapka potu nediegetická a čisto symbolická, nemá zmysel, aby sa odrážala v zrkadle, pretože odraz by znamenal, že táto kvapka potu je doslovná, fyzická a existuje vo svete (alias diegetická ). Existujú teda prípady, keď sa anime / manga postava odrážajúca v pote zrkadlom, akoby bola diegetická?

Záležalo by to na médiu a tropoch, ktoré budú v hre v konkrétnej sérii. Ako napríklad komédie rozbíjajúce 4. stenu.

Spravidla. Povedal by som nie. Čítanie alebo divák konkrétnej série je extra-diegetický divák. Prezentované príbehy sprostredkujú divákovi akúsi atmosféru (možno pre pobavenie). Emócie transformácie emócií sú myslené ako prostriedok dištancie, pretože takáto udalosť podkopáva zjavnú „realitu“ sveta na obrazovke.

Aj keď sa jedná o performatívnu metamorfózu, bez ohľadu na to, čo sa odráža na scéne alebo na objekte, postava si zachováva svoju takzvanú „diegetickú integritu“, pretože tieto emotívne transformácie nie sú vo svete príbehu zjavne uznávané, ako iné na- Postavy na obrazovke všeobecne nereagujú na emotívnu transformáciu postavy (napr. čo je s tou kvapkou potu; prečo máte na hlave ten nahnevaný uzol, ak sa nehneváte).

Sú zamerané na extra-diegetické divácke publikum. Podobne, ako sa rozumie rozprávanie tretej osoby mimo diegetickej akcie, aspoň pokiaľ ide o to, či rozprávač a publikum vedia o postave, ale postavy si ich neuvedomujú. Podobne ako v literárnom diele je naratívny hlas viazaný na predstavenie jeho postáv.

Stručne povedané, zatiaľ čo postavy zostávajú také, aké sú, nedbajú na nijakú kontrolu publika, ich existencia je spojená (neoddeliteľne) s komunikáciou s mimotelovým divákom publika. Tieto emotívne transformácie slúžia ako dôraz na vonkajšie zdôraznenie vnútorného prejavu.